Pred tym nez sa pustim do dlhsieho pisania vam musim povedat, ze moja slovna zasoba je na urovni 13-rocnej baby, tak necakajte nejake litanie.
Zatial su tieto prazdniny otrasne. Neviem co mam robit. Kazdi mi povie nech idem von za detskami. Ja by som velmi rada isla ale ked tam nemam ziadnych kamaratov. Raz som sa s nimi aj chcela zacat kamaratit ale skoncilo to tak, ze ja som ta navacsia svina ktora kazdemu klame a potom som sa na to vykaslala, ja sa nebudem nikomu pchat do riti. Moje momentalne aktivity su: anglictina, gitara, citanie knih, zacala som sa ucit strojopis no a samozrejme internet a vsetko co k tomu patri. Neni su to najhorsie zaujmy ale trcat stale doma to tiez neni bohvieco. Ale ked ja si neviem vonku najst nieco co by ma zaujimalo. A je tu este moznost, ze ja sa nesnazim najst nejaku tu cinnost. Mam taky pocut, ze sa deje strasne vela veci okolo mna, no ja vsetko zmeskam lebo som "izolovana od sveta". Velmi rada by som isla pobehat po obchodoch, alebo len tak sa poprechadzat po meste a nakuknit do nejakych zasitych obchodikov, milujem take bezcielne tulanie, lenze nemam s kym ist a rodicia ma nepustia samu. Keby sme byvali v meste tak by to nebolo az take zle, to by ma asi pustili, ale my byvame na dedine a aby som ja isla sama niekam je dost krcovita zalezitost. Nasadnut na autobus a ist do najblizsieho mesta, ktore je od nasej dediny "az" 10km, no to ja "nedokazem", hlavne ze dochadzam do skoly, to uz je zrazu pohodicka. Je pekne , ze sa rodicia o mna boja, ze sa na mna nevykaslu, ale ja by som uz chcela sa tak trochu osamostatnit. Nehovorim, ze chcem sa od nich odstahovat, len chcem sa na par hodin sama potulat po meste. A ked som pri tom, milujem mesta, mam rada ich atmosferu, ludia ma tam nepoznaju a ani si ma nejak extra nevsimaju. Ked videm u nas v dedine z domu, tak na mna susedka krici " Ahoj Lucka, ako sa ti prazdninuje?", je to mile, ale raz za cas je dobra aj anonymita.
Komentáre